Medzinárodné porovnanie odmeňovania mužov a žien

Medzi najčastejšie princípy v rámci medzinárodného pracovného práva a pracovného práva EÚ patria zásady rovnakého odmeňovania z hľadiska rodovej rovnosti. Na porovnanie odmeňovania medzi mužmi a ženami slúži ukazovateľ Rodový mzdový rozdiel v neočistenej forme (Gender pay gap in undjusted form). Podľa Eurostatu je definícia rodového mzdového rozdielu ako podiel rozdielu medzi priemernými hodinovými zárobkami mužov a žien a priemerného hodinového zárobku mužov. Rodový mzdový rozdiel patrí medzi najsledovanejšie a najdiskutovanejšie témy rodovej nerovnosti, resp. témy diskriminácie na trhu práce. Napriek rôznym prístupom je rozdiel medzi zárobkami medzi mužmi a ženami vysoký a Slovenská republika sa zaraďuje medzi krajiny s najvyššou hodnotou tohto ukazovateľa.

V rámci legislatívy na Slovensku bol v roku 2007 doplnený Zákonník práce o paragraf §119a, ktorý má názov Mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty. Aj napriek tejto legislatíve, ktorá vyhovuje podmienke rovnosti mužov a žien, vidíme značné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. V roku 2017 v Slovenskej republike dosiahol ukazovateľ rodový mzdový rozdiel 19,8 %, čo je o 0,2 p.b. viac ako v roku 2010. Najvyšší rodový mzdový rozdiel bol v Slovenskej republike zaznamenaný v roku 2012, a to 20,8 %. Na druhej strane najnižší mzdový rozdiel bol v Slovenskej republike v roku 2013, a to na úrovni 18,8 %. Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvoril v roku 2017 v Slovenskej republike viac ako 80 % z mužskej priemernej mzdy.

Niekoľko faktorov prispieva k udržovaniu rodového mzdového rozdielu. Okrem iných je to vertikálna a horizontálna segregácia na trhu práce. V horizontálnej segregácii je to najmä práca žien vo feminizovaných zamestnaniach s nízkou mzdovou úrovňou. Vo vertikálnej segregácií, tzv. sklenom strope, ktorý determinuje množstvo žien, dosahujúcich najvyššie (najlepšie odmeňovanie) pozície i v inak prefeminizovaných oblastiach. Štruktúra odmeňovania môže mať vplyv na udržovanie rozdielu; platobné systémy pozostávajú z rozličných zložiek, ktoré sa dajú vyjednať. Ide o vyjednávanie na individuálnej úrovni, pričom ich úroveň sa považuje za dôveryhodnú informáciu osobného charakteru. V týchto vyjednávaniach sú ženy menej úspešné a veľmi často znevýhodnené, najmä ak sa práca zakladá na počte odpracovaných hodín, pričom si spravidla kvôli rodinným povinnostiam nemôžu dovoliť pracovať cez čas. Rozdiely v mzde medzi mužmi a ženami majú komplexné opodstatnenia. Ide najmä o osobné charakteristiky ako je vek, pracovné skúsenosti, vzdelanie, pracovný úväzok. Veľa závisí aj od charakteristiky firmy, v ktorej zamestnanci pracujú (odvetvie, veľkosť podniku, región, vlastníctvo) a s nimi súvisiaci podiel žien v podniku. V krajinách EÚ sa priemerná hodnota rodového mzdového rodového rozdielu pohybovala od roku 2010 na úrovni približne 16 – 17,5 %, čo je približne o 3 p. b. menej ako v Slovenskej republike. Najvyššia hodnota rodového mzdového rozdielu bola v roku 2017 v Estónsku, kde priemerný hodinový zárobok žien tvoril v roku 2017 len takmer 75 % z mužskej priemernej mzdy. Druhy najvyšší mzdový rozdiel bol v roku 2017 zaznamenaný v Českej republike, a to viac ako 21 %. Za nimi nasleduje Spojené kráľovstvo s hodnotou ukazovateľa takmer 21 %. Na druhej strane najnižšiu hodnotu rodového mzdového rozdielu v roku 2017 zaznamenala krajina Rumunsko, kde priemerný hodinový zárobok žien v roku 2017 tvoril 96,5 % z mužskej priemernej mzdy . Nasleduje Taliansko, Luxembursko a Belgicko. Hodnota rodového mzdového rozdielu dosahovala v roku 2017 hodnotu na úrovni 5 resp. 6 %. V roku 2017 najvyšší nárast rodového mzdového rozdielu oproti roku 2010 bol zaznamenaný v krajinách Slovinsko (o 7,1 p. b.), Chorvátsko (o 5,9 p. b.) a Malta (o 5,0 p. b.). Na druhej strane najvyšší pokles danej charakteristiky bol v roku 2017 oproti roku 2010 v krajinách Belgicko (o 4,1 p. b), Rakúsko (o 4,0 p. b) a Luxembursko (o 3,7 p. b.).

Odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien je prioritou EÚ už niekoľko rokov. Odstrániť tieto rozdiely siahajú do roku 1957, keď bola uzavretá Rímska zmluva. V súčasnom období toto opatrenie zahŕňa Lisabonská zmluva, a to aj v prípade záväzku rovnosti medzi mužmi a ženami, ktorý je súčasťou Charty základných ľudských práv. Opatrenia EÚ idú však nad rámec právnych predpisov. EÚ sa usiluje o zmenu postojov k typickým úlohám muža a ženy, či už v školách, v domácnosti, na pracovisku a v celej spoločnosti. Rovnosť mužov a žien a lepšie využitie talentu a zručnosti žien sú kľúčovým bodom pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a dosahovaní cieľov v stratégii Európa 2020. Cieľom tejto stratégie je do roku 2020 vytvoriť viac a kvalitnejších pracovných miest, dosiahnutie vyššej úrovne zamestnanosti ako súčasť plánu na dosiahnutie celkovej zamestnanosti 75% pre vekovú skupinu 20-64 rokov a zabezpečiť, aby o 20 miliónov menej ľudí čelilo hrozbe chudoby a sociálneho vylúčenia. Treba však dať do pozornosti, že rozdiely v legislatíve, metodike a v prístupoch analýzy sú stále i medzi štátmi EÚ veľké a porovnania mzdového rozdielu treba brať s rezervou.

Tabuľka č. 1: Vývoj rodového mzdového rozdielu v neočistenej forme v % vo vybraných krajinách EÚ v rokoch 2010 – 2017
Zdroj: EUROSTAT