Regionálne trhy práce z pohľadu odmeňovania a mobility za prácou

V súčasnosti nie je neobvyklé, aby zamestnanci cestovali za prácou desiatky až stovky kilometrov, či už z dôvodu lepšieho mzdového ohodnotenia alebo väčšej a lepšej ponuky pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Mobilita vnútorného pracovného trhu vplýva na ekonomiku krajiny a aj preto je dôležité, aby sa trh práce sledoval nielen na makro, ale aj na úrovni regiónov. Základným zdrojom dát na sledovanie situácie na jednotlivých regionálnych trhoch práce je štatistické zisťovanie Informačný systém o cene práce (ISCP), ktorý štvrťročne poskytuje regionálne informácie o výške a štruktúre priemerných hodinových zárobkoch, resp. mesačných mzdách, ale aj o mobilite ľudí za prácou do iného kraja a iné.

Priemerný hodinový zárobok je vypočítaný ako podiel hrubej zúčtovanej mzdy zamestnancov v druhom kvartáli roku 2019 a počtu odpracovaných hodín v sledovanom období. Mediánová hodnota hodinového zárobku rozdeľuje štatistický súbor, usporiadaný vzostupne, na dve rovnaké časti, čiže polovica zamestnancov poberala menší hodinový zárobok ako je táto hodnota a polovica väčší. 

Graf č. 1: Priemerné hodinové zárobky a mediány zárobkov v jednotlivých krajoch SR v 2. štvrťroku 2019Zdroj: štatistické zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty TREXIMA Bratislava

Najvyšší priemerný hodinový zárobok je už tradične v Bratislavskom kraji, kde v druhom štvrťroku 2019 bola jeho hodnota na úrovni 9,54 EUR, čo je takmer o polovicu (46 %) viac v porovnaní s priemerom ostatných krajov SR. Tento fakt je zapríčinený najmä odlišnou štruktúrou zamestnaní, t. j. vyšším počtom riadiacich pracovníkov, manažérov a podobných zamestnancov s nadpriemernými zárobkami oproti ostatným krajom. Naopak v priemere najmenej zarobili zamestnanci Prešovského kraja, ktorých priemerný hodinový zárobok dosahoval 5,69 EUR, čo predstavuje 12,7 % odklon od mimo bratislavského priemeru priemerných hodinových zárobkov (6,52 EUR). Ostatné kraje okolo tejto hodnoty oscilovali v pásme 6 %. Lepšie porovnanie v jednotlivých krajoch poskytuje medián, ktorý nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami hodinových zárobkov. Najväčší rozdiel medzi priemerným a mediánovým zárobkom je v Bratislavskom kraji, kde 50 % zamestnancov poberá 7,58 EUR a nižší zárobok na hodinu a zvyšných 50 % zarábala viac, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení rozdiel 1,96 EUR. V relatívnom vyjadrení zarábala polovica zamestnancov v SR bez BSK menej ako 85,9 % z priemerného hodinového zárobku, zatiaľ čo v BSK to bolo iba 79,5%. V ostatných krajoch bol absolútny rozdiel mediánu a priemerného hodinového zárobku do 1,1 EUR.

Zaujímavý je pohľad na regionálne rozdiely v priemerných mzdách medzi mužmi a ženami, kde sa BSK takmer neodlišuje od celorepublikového priemeru. Z pohľadu celej SR dosahujú priemerné zárobky žien 82 % priemerných zárobkov mužov. Najvyššia rodová rovnosť z hľadiska priemerných hodinových zárobkov v 2. kvartáli 2019 je v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde ženy zarábajú v priemere o 11 a 13 % menej ako muži. Naopak najvyššia je nerovnosť v Trenčianskom a Žilinskom kraji, kde sú tieto rozdiely vo výške 24 a 23 %.

Graf č. 2: Podiel dochádzajúcich a odchádzajúcich zamestnancov v krajoch v 2. štvrťroku 2019Zdroj: štatistické zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty TREXIMA Bratislava

Výberového zisťovania sa v druhom kvartáli 2019 zúčastnilo 1 103 847 zamestnancov zo všetkých regiónov. Najviac ľudí dochádzalo za zamestnaním do Bratislavského kraja, pričom takmer tretina všetkých pracujúcich v Bratislavskom kraji mala trvalé bydlisko mimo tohto regiónu. Necelá tretina zo zamestnancov dochádzajúcich do BSK pochádzala z Trnavského kraja. Spomedzi týchto zamestnancov väčšina pracovala v oblastiach ako je priemyselná výroba (26,7 %), doprava a skladovanie (14,6 %) a veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov (12,8 %). Spôsobené je to najmä vyšším hodinovým zárobkom, pretože pracovníci v priemyselnej výrobe zarobia v Bratislavskom kraji o 34,6 % viac v porovnaní s priemyselnými pracovníkmi v Trnavskom kraji, pričom v ostatných krajoch je tento rozdiel ešte výraznejší. Do Banskobystrického kraja prichádza takmer tretina zamestnancov (30,8 %) pracovať do odvetvia verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia, pričom 34,3 % všetkých dochádzajúcich zamestnancov v tomto odvetví pochádza z Bratislavského kraja.

Naopak najväčší odchod pracovníkov sa evidoval v Trnavskom kraji, kde podiel odchádzajúcich zamestnancov bol na úrovni 35 %, čo je ovplyvnené najmä geografickou blízkosťou k Bratislavskému kraju, dobrou dopravnou dostupnosťou a ochotou ľudí cestovať za prácou kvôli vyšším zárobkom. Vysoký podiel odchádzajúcich zamestnancov má aj Nitriansky kraj (vyše 21,5 %) a Prešovský kraj (21,4 %).

Najmenšie rozdiely medzi počtom odchádzajúcich a dochádzajúcich zamestnancov sú v Košickom (5,2 %), Žilinskom (5,4 %) a Trenčianskom kraji (5,5 %). Naopak veľmi vysoký rozdiel je okrem spomínaného Trnavského kraja (21,5 %) aj v Prešovskom kraji (15,0 %).

Z hľadiska vzdelanostnej štruktúry majú vyššiu mobilitu zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním, z ktorých 20,0 % pracuje mimo kraju svojho bydliska. Spomedzi zamestnancov s nižším ako vysokoškolským vzdelaním je tento podiel na úrovni 13,6 %, paradoxom je, že najvyššiu mobilitu spomedzi „nevysokoškolákov“ majú zamestnanci s najvyšším dosiahnutým vyšším odborným vzdelaním (14,6 %) tesne nasledovaní zamestnancami so základným vzdelaním (14,4 %).

V nasledujúcej tabuľke sú znázornené vybrané zamestnania s vysokým počtom zamestnancov dochádzajúcich za prácou z iného kraja a ich úroveň odmeňovania v jednotlivých regiónoch.

Tab. č. 1: Priemerné mesačné zárobky v zamestnaniach s najväčšou mobilitou zamestnancov v krajoch SR v 2. štvrťroku 2019Zdroj: štatistické zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty TREXIMA Bratislava

Aj v zamestnaniach s najvyššou mobilitou zamestnancov v SR je možné pozorovať výrazné regionálne odlišnosti v odmeňovaní, pričom všeobecne možno konštatovať, že najvyššie mesačné mzdy majú zamestnanci v Bratislavskom a najnižšie v Prešovskom kraji. To neplatí v podskupine zamestnaní Vodiči nákladných automobilov a kamiónov, kde zamestnanci v Bratislavskom kraji majú o 3,8 % nižšiu priemernú mesačnú mzdu v porovnaní so susedným Trnavským krajom a v Prešovskom kraji majú naopak mierne vyššiu mzdu (1,0 %) v porovnaní s Košickým aj Banskobystrickým krajom.

Paradoxom je, že napriek nižšej mzde vodičov nákladných automobilov v Bratislavskom kraji tam dochádza z Trnavského kraja 6-násobne viac zamestnancov v tejto podskupine zamestnaní ako dochádza z Bratislavského do Trnavského kraja. Táto disparita v pohybe zamestnancov je pravdepodobne vyvolaná rozdielom v pracovných príležitostiach medzi týmito dvoma regiónmi.