Rodový mzdový rozdiel na Slovensku

Problematika skúmania rodového mzdového rozdielu a jeho monitorovania organizáciou TREXIMA Bratislava vyplýva z účasti na projekte „Jednotný systém monitorovania rodovej nerovnosti“. Tento projekt bol spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom. Pokračovanie projektu bolo jednou z podmienok účasti našej organizácie na tomto projekte.

Problematika rodového mzdového rozdielu je veľmi starostlivo sledovaná orgánmi Európskej únie z dôvodu monitorovania rodovej rovnosti obyvateľstva, ako aj z dôvodu aktívneho zasahovania do diania na trhu práce prostredníctvom tvorby politík jednotlivých krajín. Pri skúmaní mzdových rozdielov mužov a žien je možné vychádzať z prvotného pohľadu na tento problém, alebo prejsť k bližšiemu skúmaniu daného javu. Počas skúmania z prvotného pohľadu je pozornosť upriamená na sledovanie stredných hodnôt (medián, priemer, prípadne rozdiely mediánu a priemeru na základe pohlaví) za celú pracujúcu populáciu, alebo v triedeniach podľa klasifikácií zamestnaní (SK ISCO-08) a odvetvovej klasifikácií ekonomických činností (SK NACE rev. 2). Podrobnejšie skúmanie sa zameria na analýzu rodového mzdového rozdielu a skúmanie príčin jeho vzniku. Pri tomto prístupe sú za hlavné metódy stanovené „jobcell“ (metóda bunkového skúmania), pri ktorej je skúmaný mzdový rozdiel mužov a žien pracujúcich v porovnateľných podmienkach – na rovnakej pracovnej pozícii v rovnakej organizácii a segregáciu mužov a žien podľa rôznych kritérií vyjadrenú pomocou segregačných indexov. Priemerný hodinový zárobok mužov dosiahol v 1. štvrťroku 2019 hodnotu 7,81 EUR za hodinu. Priemerný hodinový zárobok žien v rovnakom období dosiahol úroveň len 6,53 EUR za hodinu. Medián hodinového zárobku mužov dosiahol hodnotu 6,38 EUR za hodinu a medián hodinového zárobku žien hodnotu 5,69 EUR za hodinu. Pre podrobnejšie vyčíslenie rozdielov v zárobkoch podľa pohlavia sa určuje tzv. rodový mzdový rozdiel. Rodový mzdový rozdiel bude vyčíslený podľa nasledujúceho vzťahu:

kde wm predstavuje hodinový zárobok muža/mužov a wf predstavuje hodinový zárobok ženy/žien. Vyčíslením základného rodového mzdového rozdielu prichádzame k poznatku, že rozdiel v priemernom hodinovom zárobku mužov a žien dosahuje hodnotu 16,42 %. To znamená, že ženy v priemere za hodinu zarábajú o približne 16 % menej ako muži. Trochu priaznivejšia situácia je pri porovnaní mediánov týchto zárobkov. Rozdiel v mediánoch zárobkov mužov a žien dosahuje hodnotu 10,85 %. Tento rozdiel je taktiež v prospech mužov. Priemerné a mediánové hodinové zárobky mužov a žien sa odlišujú v závislosti od sféry pôsobenia spoločnosti. Priemerný hodinový zárobok mužov v nepodnikateľskej sfére dosiahol v 1. štvrťroku 2019 7,58 EUR za hodinu, kým v podnikateľskej až 7,84 EUR za hodinu. Hodnota mediánu hodinového zárobku v nepodnikateľskej sfére dosiahla 6,57 EUR Sk za hodinu a v podnikateľskej sfére 6,35 EUR za hodinu. Muži zarábajú v podnikateľskej sfére viac ako v nepodnikateľskej, a to vo vyjadrení priemerného príjmu. V prípade porovnania mediánových príjmov je situácia opačná.
Pri sledovaní hodinového zárobku žien v triedení podľa sfér je situácia nasledovná. Priemerný zárobok žien v nepodnikateľskej sfére dosiahol 6,79 EUR za hodinu, kým v podnikateľskej 6,39 EUR za hodinu. Medián hodinového zárobku žien v nepodnikateľskej sfére dosiahol hodnotu 6,35 EUR za hodinu, avšak v podnikateľskej sfére iba Problematika skúmania rodového mzdového rozdielu a jeho monitorovania organizáciou TREXIMA Bratislava vyplýva z účasti na projekte „Jednotný systém monitorovania rodovej nerovnosti“. Tento projekt bol spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom. Pokračovanie projektu bolo jednou z podmienok účasti našej organizácie na tomto projekte. 100 % , Mzdový spravodaj │ 1 /2019 RODOVÝ MZDOVÝ ROZDIEL V SR Pokračovanie na ďalšej strane > 5,33 EUR za hodinu. Ženy tak zarábajú viac v nepodnikateľskej ako v podnikateľskej sfére, a to tak pri porovnaní priemeru, ako aj mediánu ich zárobkov. Rodový mzdový rozdiel v nepodnikateľskej sfére predstavuje zhruba 10,42 % a rozdiel v mediánoch zárobkov 3,35 %. Odlišná situácia je v podnikateľskej sfére. Rozdiel priemerných hodinových zárobkov v podnikateľskej sfére predstavuje 18,49 % v neprospech žien a rozdiel v mediánoch je 16,06 %. Z uvedeného vyplýva, že rodové mzdové rozdiely v podnikateľskej sfére sú výrazne vyššie.

Porovnateľne nižšie rozdiely v zárobkoch mužov a žien sú pri skúmaní metódou bunka 1, kde príjmový rozdiel bez rozdielu sféry predstavuje približne 5 % a to aj v ukazovateli priemer, aj v ukazovateli medián. Pri skúmaní metódou bunka=10 tento rozdiel dosahuje 8,79 % v ukazovateli priemer a v ukazovateli medián 8,19 %. V oboch prípadoch (bunka 1, bunka 10) sme pozorovali nižší rozdiel v nepodnikateľskej sfére ako v podnikateľskej. Vek a vzdelanie sú faktormi, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú výšku zárobku u mužov a žien. Vzdelanie zohráva významu rolu v procese kariérneho rastu, ako aj dôležitú úlohu v procese uchádzania sa o zamestnanie. V súvislosti s vekom u žien zohráva významnú úlohu odchod z trhu práce v dôsledku odchodu na materskú dovolenku. V tejto súvislosti sa v odbornej literatúre hovorí aj o tzv. penalizácii materstva, kedy odchod z trhu práce prináša pre ženy pozastavenie rastu príjmu a dočasnú stratu získavania ďalších pracovných skúseností a zručností, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje aj v nižších príjmoch v porovnaní s mužmi.

Grafy dokumentujú priemerné hodinové zárobky mužov a žien z pohľadu vzdelania (stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie), veku a podnikateľskej sféry. Z uvedených grafov vyplýva, že celkovo sú rozdiely v priemerných zárobkov mužov a žien najvyššie v prípade vysokoškolsky vzdelaných osôb pracujúcich v podnikateľskej sfére. Je však ešte potrebné upozorniť, že stupne vzdelania boli pre zjednodušenie analýzy a jasnejšie závery zoskupené a preto sa nezhodujú s oficiálnym číselníkom najvyššieho dosiahnutého vzdelania Štatistického úradu Slovenskej republiky. V súvislosti s vekom je možné dospieť k záveru, že najnižšie rodové mzdové rozdiely sú dosahované u zamestnancov vo veku tesne po nástupe do pracovného procesu a taktiež v blízkosti dôchodkového veku. Najvypuklejšie sú rodové mzdové rozdiely vo vekovej kategórii 35 – 55 u vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, kedy sa mzdové nožnice výrazne roztvárajú v neprospech žien, v podnikateľskej sfére ďaleko výraznejšie, ako v nepodnikateľskej.

Bunková analýza

V doterajších analýzach boli porovnávané mediány a priemery hodinových zárobkov na úrovni celej Slovenskej republiky, prípadne na niektorom stupni triedenia podľa sféry, vzdelania a veku. Pre zhodnotenie situácie však tieto analýzy s jedno, prípadne dvojstupňovým triedením neposkytujú dostatočné informácie. Preto bola pre komplexnosť pohľadu k skúmaniu rozdielov príjmov zvolená analýza na základe tzv. bunkového systému (z angl. „jobcell system“). Tento druh analýzy je založený na princípe porovnávania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien pracujúcich na rovnakej pracovnej pozícií podľa klasifikácie zamestnaní v rovnakej organizácií. Analýza bola rozčlenená na 2 časti. V prvej bol skúmaný rodový mzdový rozdiel mužov a žien za podmienok, ak v danej organizácií pracuje na rovnakej pozícií aspoň jedna žena a aspoň jeden muž (označená bunka 1). V druhej bol skúmaný stav za podmienky, že v organizácií musí pracovať na rovnakej pozícií aspoň 10 mužov a aspoň 10 žien (označená bunka 10). Rozdiely v príjmoch znázorňuje tabuľka č. 1:

Tabuľka č. 1

Zdroj: ISCP, výpočty TREXIMA Bratislava

Segregačná analýza

Posledná analýza bude venovaná segregácii pracujúcich v rámci celej Slovenskej republiky. Na analýzu segregácie bolo použité kritérium zamestnanie vyjadrené pomocou klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 na 4 miesta. Výsledky analýzy znázorňuje tabuľka č. 2:

Tabuľka č. 2

Zdroj: ISCP, výpočty TREXIMA Bratislava

Segregačné indexy môžu byť interpretované ako percentuálny podiel pracovníkov, ktorí nie sú rovnomerne rozvrhnutí v rámci celej Slovenskej republiky. Napríklad segregačný index spolu 57,90 % znamená, že ak by bolo požadované rovnomerné (proporcionálne rovnomerné) zastúpenie mužov a žien vo všetkých zamestnaniach, muselo by sa preskupiť (zmeniť zamestnanie) zhruba 58 % všetkých zamestnancov. Obdobná situácia sa opakuje aj v triedení podľa sfér.