Vývoj minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie

Vývoj minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie

Minimálna mzda v Slovenskej republike od roku 2009 vzrástla o viac ako 62 %. Kým v roku 2009 dosahovala hodnotu 296 EUR, v roku 2018 to je 480 EUR. Pri porovnaní hodinových miezd to bol nárast 1,698 EUR na 2,759 EUR.

V januári 2017 predseda Európskej komisie Jean – Claude Juncker uviedol, že minimálna mzda by mala existovať v každom členskom štáte EÚ. EÚ pripravuje reformu funkcií, ktoré boli reprezentované v predstihu na oslavách 60. výročia Rímskej zmluvy, na summite v Ríme 25. marca 2017. Tým sa rozumie, že tieto návrhy môžu úzko súvisieť s úrovňou a nastavením štatutárnej minimálnej mzdy.

Minimálna mzda sa chápe ako najnižší mzdový nárok zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Od 1. januára 2013 majú právny nárok na minimálnu mzdu aj zamestnanci, ktorí pracujú v zmysle pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Na minimálnu mzdu má nárok každý zamestnanec bez ohľadu na právnu formu zamestnávateľa, pracovné zaradenie zamestnanca a vykonávanú pracovnú činnosť, produktivitu práce zamestnanca, spôsob a formy odmeňovania, hospodárske výsledky zamestnávateľa, to znamená, že aj vtedy, keď platobne neschopný. Výška minimálnej mzdy je stanovaná ako jednotná sadzba (hodinová, týždenná, mesačná). Minimálna mzda môže byť schválená parlamentom alebo na základe dohody medzi jednotlivými sociálnymi partnermi prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Nerozlišuje sa pritom, či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú, alebo o pracovný pomer na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Minimálna mzda vznikla ako ochrana zamestnanca 

info.png

Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ (fyzická alebo právnická osoba) povinný poskytovať zamestnancom, vo väčšine prípadov v zamestnaniach najnižšej výkonnosti a kvalifikácie. Je to najnižšia cena práce zamestnanca, ktorá mu má zabezpečiť určitý primeraný životný štandard (dôstojnú životnú úroveň), a to na minimálne uznanej spoločenskej hranici. Z pohľadu Medzinárodnej organizácie práce (v skratke tiež „MOP“) sa minimálna mzda považuje za základný faktor sociálnej integrity občana. Právo pracujúceho občana na minimálnu mzdu patrí k základným subjektívnym sociálnym právam.

Minimálna mzda v medzinárodnom kontexte

Minimálne mzdy sú jednotné, ale realizujú sa rôznymi spôsobmi. Najviac krajín (26 z 34) OECD majú formu zákonnej minimálnej mzdy, a ich hodnota so neustále zvyšuje. Hladina minimálnej mzdy a nastavenie mechanizmov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, rovnako ako aj ich pokrytie.

Minimálne mzdy môžu mať výrazný vplyv na mzdy v spodnej časti rozdelenia. Krajiny sa minimálnu mzdu spoliehajú najmä v priebehu recesie a v priebehu oživovania, buď na zvýšenie / udržanie miezd (pracujúcich) chudobných a ďalších málo platených pracujúcich alebo na zníženie osobných nákladov (nákladov na pracovnú silu) ako krízové opatrenie.

Minimálna mzda však slúži aj na iné ciele. Minimálna mzda slúži tiež na iné ciele. Navyše okrem vplyvov na rozdelenie miezd a chudoby, minimálna mzda môže podporiť celý rad ďalších sociálnych cieľov vrátane úloh ako sú: kľúčové práce pre zabezpečenie štandardných miezd a prevencie proti ich zneužívaniu, nástroje na zaplatenie práce, nástroj na zvýšenie daňových príjmov alebo daňových zákonov a upevnenie miezd. Je nepravdepodobné, že zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje značné straty zamestnania. Mnoho chudobných rodín nemá ani jednu prácu a zároveň, veľa pracovníkov, ktorí poberajú minimálnu mzdu žijú v domácnosti s nadpriemernými príjmami. Minimálna mzda tiež nezaručuje, že pracovníci budú môcť odpracovať dostatočný počet hodín, aby boli vylúčení z chudoby. 

Minimálnu mzdu je potrebné kombinovať s inými politikami, aby boli účinné. Vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť a príjmy závisí aj od daní a daňových opatrení, pretože by mohli riadiť značné upevnenie medzi čiastkou, ktorú zamestnávatelia platia (minimálne mzdové náklady) a jeho zamestnanci dostali (plat bez dane a súvisiace povinné mzdové zrážky). Niektoré krajiny prijali účinné opatrenia na zníženie daňového zaťaženia pre osoby s nízkymi príjmami. 

Minimálne mzdy dohodnuté na celoštátnej úrovni má 22 štátov EÚ. Sú stanovené v zmysle právnych predpisov jednotlivých štátov: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Veľká Británia, Nemecko.

Šesť krajín EÚ má kolektívne dohodnuté minimálne mzdové tarify (spravidla v medziodvetvových alebo odvetvových kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa): Cyprus (pre niektoré profesie), Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Taliansko a Švédsko.

info2.jpeg

V Slovinsku bola definícia minimálnej mzdy zmenená. Od januára 2016 boli dávky platenej práce (za nočnú prácu, práca v nedeľu a práce počas sviatkov) oslobodené od minimálnej mzdy a naďalej patria medzi zvlášť. Vývoj nominálnej mzdy sa od roku 2009 výrazne líšia v jednotlivých krajinách EÚ. V priebehu obdobia deviatich rokov, minimálna mzda najviac vzrástla v Rumunsku (o 173,8 %), Bulharsku (o 112,2 %), v Estónsku (o 79,9 %) a Litve (o 72,4 %). Je dôležité však spomenúť, že tieto krajiny začali s relatívne nízkou minimálnou mzdou v roku 2009.

Grécko je jediným členským štátom EÚ, v ktorom je minimálna mzda oproti roku 2009 o 16,7 % nižšia! Súvisí to s nestabilným makroekonomickým prostredím, následne prijatými hospodárskymi a daňovými reformami s cieľom stabilizovať ekonomiku krajiny a zmierniť ekonomickú recesiu v dôsledku dopadov extrémneho zadlženia krajiny.

Najvyššia minimálna mzda v roku 2018 bola v Luxembursku, a to 1 999 EUR. Oproti roku 2009 je to nárast o takmer 22 %. Na druhej strane najnižšiu minimálnu mzdu v roku 2018 poberali obyvatelia Bulharska. Minimálna mzda v tejto krajine bola v roku 2018 na úrovni 261 EUR. Je to však oproti roku 2009 nárast o viac ako 112 %. 

Minimálna mzda v Nemecku

Spolková republika Nemecko sa od 1. januára 2015 pridala k členským štátom Európskej únie, ktoré majú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Výška minimálnej mzdy je 8,50 €/hod. Minimálna mzda platí pre celé územie Nemecka a všetky sektory.

Zákon o minimálnej mzde umožňuje vláde prijímať nariadenie, ktorým sa v prípade sektorov stanoví postupný harmonogram zvyšovania minimálnej mzdy. Už uzavreté sektorové kolektívne zmluvy s dohodnutou minimálnou mzdou pod úrovňou 8,50 €/hod. zostávajú v platnosti, avšak najneskôr od 1. januára 2017 už musí aj táto mzda dosiahnuť celoštátnu úroveň. V tom čase bude pravdepodobne vyššia ako dnešných 8,50 €/hod.

Spomínaná mzda sa podľa zákona vzťahuje na všetkých pracujúcich na území Spolkovej republiky Nemecko. A to bez ohľadu na to, či sú zamestnancami nemeckej alebo zahraničnej firmy. Podľa nemeckých zákonov musia minimálnu mzdu poberať i zahraniční pracovníci, aj keď sa na území Nemecka nachádzajú iba dočasne. Nemeckú minimálnu mzdu musí od 1.1.2015 vyplácať svojím zamestnancom aj slovenská firma, ak ich vyšle na výkon práce do Nemecka, či dokonca v prípade, že v Nemecku budú vykonávať iba časť svojej práce. Ide napr. o pracovníkov kamiónovej i osobnej preprave.

Tabuľka č. 1: Vývoj minimálnej mzdy vo vybraných európskych krajinách v EURtab1.jpegZdroj: databáza EUROSTAT